Základná škola Vtáčkovce

Napísal Administrator   

Utorok, 01 Marec 2011 

Názov akcie: "Čítame s vtáčikom Vtáčkováčikom!"  

Milí žiaci!  

Srdečne Vás pozývame do našej školskej knižnice. Mesiac marec je venovaný knihám a čítaniu, preto sme v školskej knižnici pripravili výstavku najobľúbenejších a najčítanejších kníh. Každá trieda môže navštíviť školskú knižnicu a počas vyučovania tak stráviť krásny čas v príjemnom prostredí.

Možnosti: * Vyberiete si viac obľúbených kníh, rozdelíte sa do skupín, každá skupina bude čítať knihu jeden týždeň, po týždni sa stretnete a spoločne si porozprávate čo ste sa v knihách dočítali, ako vás zaujali, pobavili...., * spoločne si budete čítať knihu, ktorú môžete kreatívne dotvoriť: zmenou názvu alebo príbeh ukončíte podľa vlasných predstáv, k príbehu zhotovíte niekoľko ilustácií, z ktorých vyrobíte leporelo...., * starší žiaci môžu príbeh zdramatizovať /zahrať sa na divadlo/....tvorivosti sa mädze nekladú.  

Verím, že na chvíle prežité s dobrou knihou v rukách, budete veľmi dlho a s radosťou spomínať.  

    

    

Vyhodnotenie akcie:

"Čítame s vtáčikom Vtáčkováčikom"  

V mesiaci marec školskú knižnicu navštívilo 87 žiakov našej školy. Pani učiteľky spolu zo žiakmi, navštevovali knižnicu v čase edukačného procesu i mimo neho. V príjemnom prostredí, ktoré nám naša školská knižnica ponúka, sme zvyšovali nielen čitateľskú, ale i jazykovú gramotnosť rómskych žiakov. U žiakov nultých a prvých ročníkov sme zamerali pozornosť hlavne na rozvíjanie komunikačných zručností, počúvanie a rozprávanie. U starších žiakov sme cielene zamerali pozornosť na rozvíjanie komunikačných zručností, čítanie, písanie i rozvíjanie tvorivého potenciálu v nás. Najmenší sa zakaždým nemohli dočkať chvíle, kedy si budú môcť vypočuť pokračovanie príbehu, ktorý si spoločne vybrali , a ktorý im pani učiteľka s láskou čítala. Tretiaci a štvrtáci nás prekvapili úžasnou fantáziou pri tvorbe vlastných príbehov.  Popoludnia strávené v školskej knižnici boli naplnené zábavou a spevom, veď aj vďaka menu, neuvedomele precvičovali a cibrili komunikačné zručnosti. Neveríte? Stačí pustiť dobrú inštrumentálnu hudbu, otvoriť knihu, časopis, kalendár a do rytmu repovať! Nápadov bolo kopec, veď fantázii sa mädze nekladú. Čas strávený v priestoroch školskej knižnice, priniesol žiakom, ale i pedagógom krásne spomienky na nezabudnuteľné okamihy, ktoré spoločne prežili. Naozaj, na chvíle strávené s dobrou knihou v rukách, budeme dlho a s radosťou spomínať.  

Mgr. Marcela Timková  

Príloha A 1

Napísal: Albert Gábor, 4. ročník ZŠ Vtáčkovce č. 1  

Bolo raz jedno mesto Dimstejl. Býval tam chlapec, ktorý sa volal Timi. Timi mal pomocníkov čarodejníkov elfov. Uhádnete, koľo elfov poznal Timi?........ Boli traja. Otec sa volal Cosmo a jeho milá manželka sa volala Vanda . Cosmo a Vanda mali krásnu a múdru dcéru. Bola jedináčik a volali ju Puf. Timi mal nočné mory zo školy. Stále sa bál, najviac ho bolela hlava pred hodinou matematiky. Ich učiteľ Kroker bol prosto ostrý. V jedno zachmúrené ráno, len čo vošiel do triedy, hneď zadal veľmi ťažký test. Timi sa vystrašil, jeho domáca príprava na test jednoducho nestačila. “Timi, koľko je 365 krát 56 ?”oslovil učiteľ Timiho. Timi len mykol plecami, smutne sa pozrel na kámošku Puf a skopil smutné oči. "Nepočul si! Odpovedz!” zúril učiteľ Kroker. Timi, len stál a smutne a díval do zeme. V ústach mu vyschlo a začal sa chvieť. Puf sa snažila zachrániť Timiho pred guľou. No, nevyšlo jej to. “Timi, podaj mi tvoju poznámkovú knihu!” on ju podal a učiteľ Kroker tam zapísal F, rýdzo čistú päťku. Po škole smutný Timi kráčal po známej ceste k neďalekému obchodnému centru. Pomyslel si: “Čo urobím keď sa vrátim domov, ako poviem doma rodičom o svojej ďalšej päťke?” Ako tak sa mu hlavou plietli myšlienky, pohľadom zablúdil k neďalekej lavičke. Zbadal tam svoju kamarátku Puf. “Poď k nám domov, srdečne ťa pozývam” prihovorila sa Timimu Pufi. Timi sa nedal dlho prehovárať, jej rodičov dobre poznal z detstva, a tak pristal. Len čo vošli do dverí ich krásneho elfovského sídla, mama Vanda zbadala, že s Timim nie je všetko v poriadku. Po chutnom obede, ktorého sa Timi mimochodom ani len nedotkol, Cosmo pozval deti k sebe do obývačky. Začal im rozprávať príbeh o rodnej krajine všetkých elfov a ich zázračnom časostroji, ktorý pomáhal elfom vrátiť sa v čase späť, a napraviť tak chyby, ktoré sa elfom stali. Deti ho pozorne počúvali. “Óh, keby som tak mohol vrátiť čas, určite by som chcel dokázať učiteľovi Krakenovi, že matematike rozumiem.” povedal Timi. Cosmovi bolo Timiho ľúto, nerád sa delil s niekym, o svoje tajomstvo. No Timimu chcel určite pomôcť. Cosmo stlačil gombík na ovládači a zrazu sa celá stena odsunula. To čo Timi videl, bolo ako sen. Pred ním sa objavil zázračný časostroj, o ktorom mu pred chvíľkou Cosmo rozprával. Bol to obrovský počítač s neuveriteľne veľkou obrazovkou. Na počítačí bolo množstvo zaujímavých gombíkov. Timimu svietili očká ako dve hviezdy. Puf mu navrhla nech spolu vyskúšajú časostroj. Vďaka nemu sa Timi vrátil do školy a zvládol test na A, Kraken mu zapísal čistú jednotku. Radostný Timi sa pomáhľal domov ku svojim rodičom. Od tohoto dňa sa Timi a Puf vďaka zázračnému časostroju vrátili do minulosti a napravili chyby, ktoré sa stali. Zázračným časostrojom pomáhali nielen sebe, ale aj všetkým ľuďom, ktorí pomoc potrebovali. Môj Timi a Puf sú vymyslený kamaráti, ale keby skutočne existovali, poprosil by som ich, aby zázračným časostrojom pomohli všetkým ľuďom v Japonsku a ochránili ich pred nebezpečenstvom a nešťastím, ktoré zažili.  

Príloha A 2

Autorka: Andrea Gáborová, 4. ročník ZŠ Vtáčkovce č.1   

Porozprávam vám príbeh o jednom malom-veľkom chlapcovi. Kde bolo tam nebolo, bol raz jeden chlapec . Volal sa Filip . Bol iba malý prvák. V jedno ráno, keď išiel do školy, stretol kamarátky Milku a Boženku. Povedal: “ Môžem ísť s vami do školy? Áno Filipko, len poď, potešili sa dievčatá. ” Cesta im rýchlo ubehla. Keď prišli do budovy, Filip povedal: “ Tak ahojte, uvidíme sa po škole.” Chytil tašku do ruky a utekal do svojej triedy, lebo mali písomku. Keď zazvonil zvonček, všetci odišli von na veľkú prestávku. On, ako týždenník, spolu s Peťkom upratali triedu, najedli sa a chvíľu sa nudili. Vtedy Peťo navrhol: “Poďme si zahrať pexeso.” Filip neodolal a súhlasil. “ Tak dobre, poďme sa zahrať.” Keď dohrali, Peťko vyhral a Filip bol smutný. Len čo prišiel domov ľútostivo sa rozplakal. Mama sa ho spýtala: “ Čo je ti? Prečo plačeš? ” Filip sa jej posťažoval, že sa mu v škole nedarí, a stále len prehráva. Mama ho utíšila a Filip zaspal. V sne sa mu zjavila krásna víla, ktorá sedela na jeho posteli. Mala krásne priesvitné krídla a dlhé dúhované šaty. Filip sa najprv preľakol, ale víla mu povedala: “ Neboj sa Filip, neublížim ti. Prišla som, lebo si bol veľmi smutný a plakal si. Povedz mi, čo sa ti stalo? Filip sa posťažoval: “ Som smutný, lebo vo všetkých hrách len prehrávam a prehrávam.” “Nebuď smutný Filipko ,” povedala víla. Pozri sa, každý niekedy v živote prehráva. Ale ja vždy prehrávam, povedal smutný Filipko. Tak ti dám kúzelný prášok, prezradím ti ako ho používať. Počuj, každé ráno posyp práškom svoje ruky a o ostatné sa postarám ja. Ahoj a dobre sa maj, povedala víla. Ráno sa Filipko prebudil a pomyslel si, aký to mal krásny sen. Lenže keď sa otočil na nočnom stolíku mal položenú modrú fľaštičku. Veľmi sa potešil, len čo sa umyl, hneď si nasypal čarovný prášok na ruky. Keď prišiel do školy, všetci čakali na výsledky poslednej previerky z angličtiny. Filip sa začudoval, lebo dostal jednotku. Bol veľmi šťastný. A čo jeho kamaráti? Napríklad Peťko dostal dvojku, Anežka tiež a Ernest, ten schytal trojku. Keď zazvonil zvonček, žiaci sa zase pobrali na veľkú prestávku. Filipko si s Peťkom tak ako včera zahrali pexeso. Uhádnete kto zvíťazil? Samozrejme, čarovný prášok mal zvláštnu moc a Filip zvíťazil. Či v škole alebo v hrách Filipovi sa stále darilo. Jednej noci sa mu prisnil sen. Filipka prišla pozdraviť krásna víla. Filipko sa jej poďakoval za výhry. Víla sa Filipka spýtala: “ Filipko vieš aký prášok som ti darovala?” “ No predsa zázračný”, odpovedal Filipko. Víla sa sladko usmievala. Vieš Filipko, prášok je len obyčajný púder. V skutočnosti nemá čarovnú moc. Každá výhra a víťazstvo boli zaslúžené odmeny, ktoré si zaslúžiš, lebo si už veríš. Vďaka hrám a víťazstvám si presvedčil sám seba, aký si skvelý človek. Čo všetko deti dokážu, keď si začnú veriť. Filipko sa potešil, že vďaka hrám a malom vílinom klamstve o moci čarovného prášku pochopil svoju vlastnú silu. Malú modrú fľaštičku si nenechal len pre seba, zakaždým ju podaroval deťom, ktoré ju potrebovali.

                        NÁVRAT NA STRÁNKU AKCIE ŠKOLSKÝ ROK 2010/2011